1 Korinťanom 2:1 A ja, bratia, keď som prišiel k vám, neprišiel som s znamenitosťou reči alebo múdrosti, zvestujúc vám svedectvo Božie. 2:2 Lebo som sa rozhodol, že nebudem vedieť nič medzi vami, okrem Ježiša Krista, a ho ukrižovali. 2:3 Bol som s vami v slabosti, strachu a veľkom chvení. 2:4 A moja reč a moje kázanie neboli s lákavými ľudskými slovami múdrosti, ale v prejavovaní Ducha a moci: 2:5 Aby vaša viera nestála v ľudskej múdrosti, ale v sile Boží. 2:6 My však hovoríme múdrosť medzi dokonalými, ale nie múdrosť tohto sveta, ani kniežat tohto sveta, ktoré zanikajú: 2:7 My však hovoríme múdrosť Božiu v tajomstve, dokonca skrytú múdrosť, ktoré Boh ustanovil pred svetom na našu slávu: 2:8 O ktorých nevedelo žiadne z kniežat tohto sveta, lebo by to vedeli, neboli by ukrižovali Pána slávy. 2:9 Ale ako je napísané: Oko nevidelo, ucho nepočulo, ani nepočulo vstúpilo do srdca človeka to, čo Boh pripravil tých, ktorí ho milujú. 2:10 Ale Boh nám ich zjavil skrze svojho Ducha, pre Ducha skúma všetky veci, áno, hlboké veci Božie. 2:11 Lebo čo človek vie, čo je v človeku, okrem ducha človeka, ktorý je v ňom? tak aj veci Božie nepozná nikto, iba Duch Bože. 2:12 Teraz sme neprijali ducha sveta, ale ducha, ktorý je z Boha; aby sme poznali veci, ktoré sú nám zadarmo dané Bože. 2:13 Ktoré veci tiež hovoríme, nie slovami múdrosti človeka učí, ale ktoré učí Duch Svätý; porovnávanie duchovných vecí s duchovným. 2:14 Ale prirodzený človek neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, ani ich nemôže poznať, lebo oni sú duchovne rozoznávané. 2:15 Ale ten, kto je duchovný, posudzuje všetko, no on sám je súdený žiadny muž. 2:16 Lebo kto poznal myseľ Pánovu, aby ho poučil? ale máme Kristovu myseľ.