1 Korinťanom
2:1 A ja, bratia, keď som prišiel k vám, neprišiel som s znamenitosťou reči
alebo múdrosti, zvestujúc vám svedectvo Božie.
2:2 Lebo som sa rozhodol, že nebudem vedieť nič medzi vami, okrem Ježiša Krista, a
ho ukrižovali.
2:3 Bol som s vami v slabosti, strachu a veľkom chvení.
2:4 A moja reč a moje kázanie neboli s lákavými ľudskými slovami
múdrosti, ale v prejavovaní Ducha a moci:
2:5 Aby vaša viera nestála v ľudskej múdrosti, ale v sile
Boží.
2:6 My však hovoríme múdrosť medzi dokonalými, ale nie múdrosť
tohto sveta, ani kniežat tohto sveta, ktoré zanikajú:
2:7 My však hovoríme múdrosť Božiu v tajomstve, dokonca skrytú múdrosť,
ktoré Boh ustanovil pred svetom na našu slávu:
2:8 O ktorých nevedelo žiadne z kniežat tohto sveta, lebo by to vedeli,
neboli by ukrižovali Pána slávy.
2:9 Ale ako je napísané: Oko nevidelo, ucho nepočulo, ani nepočulo
vstúpilo do srdca človeka to, čo Boh pripravil
tých, ktorí ho milujú.
2:10 Ale Boh nám ich zjavil skrze svojho Ducha, pre Ducha
skúma všetky veci, áno, hlboké veci Božie.
2:11 Lebo čo človek vie, čo je v človeku, okrem ducha človeka, ktorý
je v ňom? tak aj veci Božie nepozná nikto, iba Duch
Bože.
2:12 Teraz sme neprijali ducha sveta, ale ducha, ktorý
je z Boha; aby sme poznali veci, ktoré sú nám zadarmo dané
Bože.
2:13 Ktoré veci tiež hovoríme, nie slovami múdrosti človeka
učí, ale ktoré učí Duch Svätý; porovnávanie duchovných vecí
s duchovným.
2:14 Ale prirodzený človek neprijíma veci Ducha Božieho, lebo
sú mu bláznovstvom, ani ich nemôže poznať, lebo oni
sú duchovne rozoznávané.
2:15 Ale ten, kto je duchovný, posudzuje všetko, no on sám je súdený
žiadny muž.
2:16 Lebo kto poznal myseľ Pánovu, aby ho poučil? ale
máme Kristovu myseľ.