1 Kroniky 17:1 A stalo sa, keď Dávid sedel vo svojom dome, že to povedal Dávid Prorok Nátan, Hľa, bývam v dome cédrovom, ale v arche z zmluva Hospodinova zostáva pod závesmi. 17:2 Nátan povedal Dávidovi: "Urob všetko, čo je v tvojom srdci!" lebo Boh je s tebou. 17:3 A stalo sa tej istej noci, že k Nátanovi zaznelo slovo Božie, hovoriac, 17:4 Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto hovorí Hospodin: Nebudeš stavať! mám dom, v ktorom môžem bývať: 17:5 Lebo nebývam v dome odo dňa, keď som vychoval Izrael do dnešného dňa; ale išli zo stanu do stanu az jedného príbytku inému. 17:6 Kamkoľvek som chodil s celým Izraelom, povedal som slovo s každým z nich sudcovia Izraela, ktorým som prikázal pásť môj ľud, hovoriac: Prečo? Či ste mi nepostavili dom z cédra? 17:7 Teraz teda povieš môjmu služobníkovi Dávidovi takto: Takto hovorí Pane zástupov, vzal som ťa z ovčinca, dokonca od nasledovania ovce, aby si bol vládcom nad mojím ľudom Izraelom. 17:8 A bol som s tebou, kamkoľvek si chodil, a rúbal som si zmizni všetkých svojich nepriateľov spred tvojej tváre a spravím ti podobné meno meno veľkých mužov, ktorí sú na zemi. 17:9 Svojmu ľudu Izraelu určím miesto a zasadím ho, a budú bývať na svojom mieste a nebudú sa viacej hýbať; ani jedno či už ich nemrhajú synovia bezbožnosti, ako pri začiatok, 17:10 A odvtedy, čo som prikázal sudcom, aby boli nad mojím ľudom Izraelom. Okrem toho si podmaním všetkých tvojich nepriateľov. Ďalej ti to hovorím Hospodin ti postaví dom. 17:11 A stane sa, keď uplynú tvoje dni, do ktorých musíš ísť buď s tvojimi otcami, že po tebe vzbudím tvoje semeno, ktoré bude z tvojich synov; a upevním jeho kráľovstvo. 17:12 On mi postaví dom a ja naveky upevním jeho trón. 17:13 Ja mu budem otcom a on mi bude synom a svoje si nevezmem preč od neho milosrdenstvo, ako som ho vzal od toho, ktorý bol pred tebou. 17:14 Ale usadím ho naveky vo svojom dome a vo svojom kráľovstve, aj jeho trón bude upevnený na veky. 17:15 Podľa všetkých týchto slov a podľa celého tohto videnia sa tak stalo Nátan sa porozpráva s Dávidom. 17:16 Kráľ Dávid prišiel, posadil sa pred Hospodinom a povedal: "Kto som ja, Pane Bože, a čo je môj dom, že si ma doviedol až sem? 17:17 A predsa to bola maličkosť v tvojich očiach, Bože; lebo aj ty máš hovoril o dome tvojho služobníka ešte dlho a ponáhľaj sa považoval ma za muža vysokého stupňa, Hospodine, Bože. 17:18 Čo viac ti môže Dávid hovoriť na česť tvojho služobníka? pre ty poznáš svojho služobníka. 17:19, Pane, pre svojho služobníka a podľa svojho srdca urobil si všetku túto veľkosť, keď si oznámil všetky tieto veľké veci. 17:20 Hospodine, niet nikoho ako ty, ani Boha niet vedľa teba, podľa všetkého, čo sme počuli na vlastné uši. 17:21 A aký jeden národ na zemi je podobný tvojmu ľudu Izraelu, ktorému je Boh išiel vykúpiť, aby bol svojim vlastným ľudom, aby ťa urobil veľkým menom a hroznosť vyháňaním národov spred tvojho ľudu, ktorý ty si vykúpil z Egypta? 17:22 Pre svoj ľud, Izrael, si si urobil svoj ľud naveky; a ty, Pane, si sa im stal Bohom. 17:23 Preto teraz, Pane, dovoľ, čo si hovoril o svojom sluhu a o jeho dome buď pevne naveky a urob ako ty povedal si. 17:24 Nech sa utvrdí, aby tvoje meno bolo zvelebované naveky, hovoriac: Hospodin Zástupov je Bohom Izraela, Bohom Izraela. a dom Dávida, tvojho služobníka, nech stojí pred tebou. 17:25 Lebo ty, môj Bože, si povedal svojmu služobníkovi, že mu postavíš dom: preto tvoj služobník našiel vo svojom srdci, aby sa predtým pomodlil teba. 17:26 A teraz, Pane, ty si Boh a sľúbil si túto dobrotu svojmu sluha: 17:27 A tak teraz nech požehnáš dom svojho služobníka, že môže byť pred tebou naveky, lebo ty požehnáš, Hospodine, a bude buď požehnaný na veky.