1 Kroniky
17:1 A stalo sa, keď Dávid sedel vo svojom dome, že to povedal Dávid
Prorok Nátan, Hľa, bývam v dome cédrovom, ale v arche z
zmluva Hospodinova zostáva pod závesmi.
17:2 Nátan povedal Dávidovi: "Urob všetko, čo je v tvojom srdci!" lebo Boh je
s tebou.
17:3 A stalo sa tej istej noci, že k Nátanovi zaznelo slovo Božie,
hovoriac,
17:4 Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto hovorí Hospodin: Nebudeš stavať!
mám dom, v ktorom môžem bývať:
17:5 Lebo nebývam v dome odo dňa, keď som vychoval Izrael
do dnešného dňa; ale išli zo stanu do stanu az jedného príbytku
inému.
17:6 Kamkoľvek som chodil s celým Izraelom, povedal som slovo s každým z nich
sudcovia Izraela, ktorým som prikázal pásť môj ľud, hovoriac: Prečo?
Či ste mi nepostavili dom z cédra?
17:7 Teraz teda povieš môjmu služobníkovi Dávidovi takto: Takto hovorí
Pane zástupov, vzal som ťa z ovčinca, dokonca od nasledovania
ovce, aby si bol vládcom nad mojím ľudom Izraelom.
17:8 A bol som s tebou, kamkoľvek si chodil, a rúbal som si
zmizni všetkých svojich nepriateľov spred tvojej tváre a spravím ti podobné meno
meno veľkých mužov, ktorí sú na zemi.
17:9 Svojmu ľudu Izraelu určím miesto a zasadím ho,
a budú bývať na svojom mieste a nebudú sa viacej hýbať; ani jedno
či už ich nemrhajú synovia bezbožnosti, ako pri
začiatok,
17:10 A odvtedy, čo som prikázal sudcom, aby boli nad mojím ľudom Izraelom.
Okrem toho si podmaním všetkých tvojich nepriateľov. Ďalej ti to hovorím
Hospodin ti postaví dom.
17:11 A stane sa, keď uplynú tvoje dni, do ktorých musíš ísť
buď s tvojimi otcami, že po tebe vzbudím tvoje semeno, ktoré
bude z tvojich synov; a upevním jeho kráľovstvo.
17:12 On mi postaví dom a ja naveky upevním jeho trón.
17:13 Ja mu budem otcom a on mi bude synom a svoje si nevezmem
preč od neho milosrdenstvo, ako som ho vzal od toho, ktorý bol pred tebou.
17:14 Ale usadím ho naveky vo svojom dome a vo svojom kráľovstve, aj jeho
trón bude upevnený na veky.
17:15 Podľa všetkých týchto slov a podľa celého tohto videnia sa tak stalo
Nátan sa porozpráva s Dávidom.
17:16 Kráľ Dávid prišiel, posadil sa pred Hospodinom a povedal: "Kto som ja,
Pane Bože, a čo je môj dom, že si ma doviedol až sem?
17:17 A predsa to bola maličkosť v tvojich očiach, Bože; lebo aj ty máš
hovoril o dome tvojho služobníka ešte dlho a ponáhľaj sa
považoval ma za muža vysokého stupňa, Hospodine, Bože.
17:18 Čo viac ti môže Dávid hovoriť na česť tvojho služobníka? pre
ty poznáš svojho služobníka.
17:19, Pane, pre svojho služobníka a podľa svojho srdca
urobil si všetku túto veľkosť, keď si oznámil všetky tieto veľké veci.
17:20 Hospodine, niet nikoho ako ty, ani Boha niet vedľa teba,
podľa všetkého, čo sme počuli na vlastné uši.
17:21 A aký jeden národ na zemi je podobný tvojmu ľudu Izraelu, ktorému je Boh
išiel vykúpiť, aby bol svojim vlastným ľudom, aby ťa urobil veľkým menom
a hroznosť vyháňaním národov spred tvojho ľudu, ktorý
ty si vykúpil z Egypta?
17:22 Pre svoj ľud, Izrael, si si urobil svoj ľud naveky; a
ty, Pane, si sa im stal Bohom.
17:23 Preto teraz, Pane, dovoľ, čo si hovoril o svojom
sluhu a o jeho dome buď pevne naveky a urob ako ty
povedal si.
17:24 Nech sa utvrdí, aby tvoje meno bolo zvelebované naveky,
hovoriac: Hospodin Zástupov je Bohom Izraela, Bohom Izraela.
a dom Dávida, tvojho služobníka, nech stojí pred tebou.
17:25 Lebo ty, môj Bože, si povedal svojmu služobníkovi, že mu postavíš
dom: preto tvoj služobník našiel vo svojom srdci, aby sa predtým pomodlil
teba.
17:26 A teraz, Pane, ty si Boh a sľúbil si túto dobrotu svojmu
sluha:
17:27 A tak teraz nech požehnáš dom svojho služobníka, že
môže byť pred tebou naveky, lebo ty požehnáš, Hospodine, a bude
buď požehnaný na veky.